Z fóra študentov sociálnej práce na Teologickej fakulte v Košiciach.
Poučné pojednanie, ktoré sa svojou aktuálnosťou zovšeobecňuje vo vzťahoch ľudí v rôznych sociálnych situáciách.

Sociálna psychológia

Je to veda o tom ako je správanie človeka ovplyvňované prítomnosťou iných ľudí. Aj keď je tá prítomnosť len domnelá nie fyzická.
Napr. prítomnosť človeka - ovplyvňuje rozhodovanie človeka
- človek je usilovnejší
- vzrastá ochota pomôcť

Táto vedná disciplína psychológie vznikla na začiatku 20. storočia. Očakávalo sa od nej, že pomôže vyriešit konflikty medzi ľuďmi, zavládne mier medzi národmi. No nepodarilo sa. Sociálna psychológia sa vyučuje na pedagogických fakultách preto, lebo aj trieda žiakov je považovaná za spoločenskú skupinu.

Sociálne poznávanie

Sociálne poznávanie je o tom, ako vnímame a interpretujeme informácie o sebe a iných.
Atribučná teória- je to teória, ktorá skúma ako si ľudia vysvetľujú svoje správanie a správanie iných.
Atribúcie sú úsudky o príčinách správania (preco som sa tak zachoval, preco sa tak zachoval iný).
Vysvetľovanie správania- význam pre to ako sa ja potom zachovám (napríklad zrážka s opilcom- zrážka s triezvym).
Rozoznávame dva druhy atribúcie:
• dispozičná (osobnostná)- vysvetlovanie príčin správania, ktoré je založené na vnútorných osobnostných vlastnostiach (dispozície).
• situačná- vysvetlovanie príčin správania na základe vonkajších faktorov (ľudia, prostredie, udalosti),
Napríklad neurobila som skúšku. Dispozičná atribúcia- na vine je moja lenivosť. Situacná atribúcia- na vine je spolubývajúca, ktorá mala večierok, pre ktorý som sa nemohla učiť.
Pri atribúciach robia ľudia mentálne skratky- šetria nám čas a energiu, ale niekedy môžu zviesť k chybám vo vnímaní ľudí (predpojatosť).

Chyby vo vnímaní a posudzovaní ľudí

1. Sociálna žiadúcosť- pripisujeme vysokú váhu sociálne nežiadúcemu správaniu (žiak je zlý, lebo fajčí a vykrikuje,...)
Nevšimneme si, že je vynikajúci žiak, nevšimneme si jeho sociálne žiadúce správanie. (J. A. Komenský- Z neskrotných žrebcov bývajú najlepšie kone).

2. Bežnosť a netypickosť správania- ak ide o bežné správanie, vysvetľujeme si to na základe situačných vplyvov (u lekára sa vyzliecť- nič neobvyklé - vyžaduje si to situácia). Zriedkavé správanie si vysvetlujeme na základe osobnostných príčin. ( pred cudzími ľuďmi len tak vyzliecť- majú osobné príčiny).

3. Personalizmus- ak sa nás správanie dotýka priamo, uchyľujeme sa k osobnostnej atribúcii, ak sa nás týka nepriamo k situačnej. (napríklad ak niekto narazí do mňa, je to nevychovanec, ak niekto narazí do iného človeka, je to preto, lebo sa ponáhľa).

4. Základná atribučná chyba- spočíva v nadmernom dôraze na vnútorné príčiny a osobnú zodpovednosť a podceňujeme vonkajšie príčiny a situačné vplyvy na správanie. (Napr. niekto havaruje v zime- osobnostné príčiny- chyba v ňom uprednostňujem, situačné príčiny podceňujem- zima, chyba na ceste).

5. Efekt herca a diváka- správanie iných vysvetlujeme stabilnými osobnostnými príčinami a naše vlastné vonkajšími (situacnými) príčinami. (napríklad keď ja kopnem psa je to preto, že ma chcel pohrýzť, keď niekto iný je to hrubý človek).

6. Sebavyzdvihovanie- sklon vysvetlovat svoje správanie kladne (chválenkárstvo) (Napr. keď urobím skúšku je to preto, že som múdra, keď ju neurobím, učiteľ bol ku mne nespravodlivý).

7. Sebaznevýhodnovanie- často nevytvárame pre seba vhodné podmienky, aby sme potom mali výhovorku keď zlyháme.

8. Haló- efekt- hodnotenie človeka na základe jeho najvýznačnejšej črty (podliehajú tomu učitelia).

9. Chyba prvého dojmu (chyba poradia)- je to niečo podobné ako haló- efekt. Prvý dojem pretrváva u človeka veľmi dlho a ovplyvní to úsudky o tom človeku.

10. Chyba centrálnej tendencie- pri hodnotení človeka sa vyhýbame extrémom.

11. Predsudky- spočíva v tom, že sa stotožnujeme s názormi iných bez vlastného presvedčenia. (nemám vlastný názor na toho človeka)

12. Analogizácia- učiteľ vyslovuje nedostatočné uzávery o žiakovi na základe skúsenosti s inými žiakmi (keď študujú súrodenci na jednej škole).

13. Chyba vyplývajúca zo sympatie a antipatie- sympatickým ľuďom pripisujeme pozitívnejšie vlastnosti. Odráža sa to v objektívnosti hodnotenia a usudzovania. (Atraktívnych ľudí považujeme za sympatických).

14. Rigidita myslenia- neschopnosť a neochota zmenit názor na človeka aj ked sa zmenili podmienky.

15. Vplyv povahy učiteľa- máme sklon- podľa seba súdim teba. (preferovat ľudí ako ja).

16. Schématické typizovanie- učiteľ uprednostňuje stereotypný pohľad na žiaka a prehliada individualitu žiaka (škatulkovanie).

17. Chyba atribúcie- spočíva v tom, že učiteľ vníma úspechy žiakov ako svoje zásluhy a ich neúspechy pripisuje osobnostným príčinám žiaka a jeho rodine.

18. Sklon k nadhodnocovaniu sociálne zrelších žiakov a podhodnocovaniu infantilných.

19. Sklon k nadhodnocovaniu dievčat pred chlapcami.

20. Učitelia aj spolužiaci vysoko hodnotia žiaka, ktorí je spoločenský, smelý a hlási sa.

21. Hodnotenie iných ľudí bezprostredne ovplyvňujú psychické stavy- problémy, nálady.

prameň: http://www.socialnapraca.wz.sk