kvantitatívne – zmeny vo veľkosti, sile človeka, objem, rozsah
kvalitatívne – niektoré vlastnosti človeka zanikajú a vznikajú nové zmeny v detskej reči. Duševný vývin je celistvý proces, v ktorom sa vyvíja celý organizmus. S postupom veku sa vývin spomaľuje. V živote človeka sa strieda rýchly /3-5r.,puberta/, pomalý vývin /8-10r./.Najrýchlejšie sa vyvíja mozgovo - miechový systém. Vývin je nezvratný proces.
determinátny – biologické determinanty – dôležité vlohy, štruktúra nervovej sústavy, telesný rast, znenie organizmu, činnosť žliaz s vnútornou sekréciou, biologické potreby, dedičnost, vonkajšie determinanty – prostredie, vlastná aktivita človeka, sociálne prostredie

Rozdelenie :
• vnútromaternicové obdobie
• novorodenecké obdobie od narodenia /1-2 mesiace/
• dojčenské obdobie /2 mesiac-1rok/
• obdobie batoľaťa
• predškolský vek
• vstup dieťaťa do školy a školská zrelosť
• obdobie dospievania /10-15 rok/
• obdobie adolescencie /15-22 rok/
• obdobie dospelosti – skorá, stredná, neskorá /22-60 rok/
• staroba /60-65 rok/ - smrť

VNÚTROMATERNICOVÉ OBDOBIE

Poznáme 3 vývinové fázy maternicového obdobia :
1. zárodočná – začína sa oplodnením a končí umiestnením zigoty v sliznici maternice /asi 1 týžden po oplodnení vajíčka. Má 0,01 mm. Hmota v ňom obsahuje polovicu chromozónov. Prebieha tu delenie a množenie buniek. Vytvorí sa spojenie s krvným obehom matky.
2. embrionálna – počut už prvý úder srdiečka /koniec 3 týždna/. Má rýchly vývin a tvorbu orgánov /kostrová, obehová, nervová, vylučovacia, tráviaca, plúca/. Embryo pláva v plodovej vode a vykazuje veľkú aktivitu. Na konci 2. mesiaca fáza je spojená s pohybmi. Dieťa už vtedy reaguje. Objavuje sa kopanie, plod je vtedy najcitlivejší.
3. fetálna – začína sa 12.týždnom a končí pôrodom. Dieťa sa hýbe. Orgány sa zdokonaľujú, dieťa sa hýbe a je možné rozlíšiť stav dieťatka. Dajú sa spoznať reakcie plodu. Reaguje na zvuk, tlak, bolesť. Plod si vyhľadáva najpohodlnejšiu polohu v brušku. Existuje už interakcia s matkou. Odporúča sa, aby sa matka s ním rozprávala. Závažné sú zmeny prostredia matky. Môže ho často poškodiť. Je to príčinou 80% vrodených chýb. Najkritickejší je 15-70 deň od počatia. Čím skôr vývinová porucha vzniká, tým je porucha závažnejšia.

Človiečik veľmi dobre vníma, ako ho matka prijíma. Keď prichádza dieťa do rodiny, tak dochádza k narušeniu vzťahovej štruktúry. Tehotenstvo je aj zvýšený stres a napätie, ale aj strach, úzkosť, neistota... . Najviac to býva, ak žena čaká 1.dieťa.
Okolnosti ovplyvňuje fakt, či je dieťa chcené a plánované. Postoj ženy závisí od vzťahu k vlastnej matke. Niekedy ten vzťah nie je najlepší a oporu teda musí dať partner. Ked je dieťa nechcené, je to tažšie. Niektoré ženy sa boja o seba viac ako o dieťa, niektoré však naopak. Iné ženy opeknejú, ale veľmi závisí od toho, ako to žena vnútorne prežíva. Horšie je, keď priebeh tehotenstva nie je v poriadku. Sú prípady, keď žena časť tehotenstva strávi v nemocnici.
Emócie počas tehotenstva sú veľmi intenzívne. Javí sa ako náladová. Prejavuje sa u nezrelých a histerických žien. Niektoré ženy majú depresie, poruchy v logickom myslení, problémy s pamätou, fóbie. Psychické stavy sa môžu /depresívne poruchy/ objaviť po pôrode – pôrodná sklúčenosť – je viazaná na rôzne nepríjemné skúsenosti s tým spojené. Popôrodné psychotické choroby môžu prerást do schyzofrénie. Dôležitý je vzťah s partnerom. On musí byť žene oporou počas celého tehotenstva. Ak nemá v ňom oporu, je depresívna. Stáva sa, že žena potrebuje, aby ju muž uistil, že po narodení dieťatka jej bude pomáhať.
Žena počas tehotenstva musí prijať samu seba, aby mohla prijať svoje dieťa. Niektoré ženy sa tešia, že dieťa príde na svet. Ale nie je pravda, že príchod dieťaťa do zlej rodiny stav vylepší.

Matka by si mala zvyknút na rytmus dieťaťa a primerane reagovať. Dieťa od zaciatku potrebuje osobu, ktorá sa mu venuje. Matku v nutnom prípade môže nahradit iná osoba, ale len jedna! Kvalita skorých interakcií je rozhodujúca vo vzťahu s rodičmi a pre vývin seba ponímania dieťaťa v neskoršom veku. Treba, aby sa dieťa naučilo nadväzovať sociálne kontakty. Dieťa by malo prežívat pocit bezpečia a pocit, že svet okolo neho je zrozumiteľný. Novorodenec reaguje na cudzích ľudí plačom. Matka by sa mala s dieťaťom rozprávať stále nahlas.

DOJČENSKÉ OBDOBIE

Toto obdobie sa začína od 1-2 mesiacov až po 1 rok. Dieťa začne rást, priberať. Dieťa postupne začína zvládať jednotlivé časti tela. Usiluje sa posadiť, postaviť, lezie, plazí sa. Vyvíjajú sa pohyby nôh a hmatové pocity poskytujú prvé informácie o svete. Objavujú sa prvé slovká. Naučí sa smiať, je veľmi pohyblivé. Okolo 3.mesiaca má spevnenú hlavičku, pozoruje predmety, ľudí, všetko berie, odhadzuje. Dieťa vykonáva pohyb smerom k predmetu. Rozpoznáva osoby, objavuje sa farebné vnímanie /páčia sa mu ostré farby/. Okolo 4.-5.mesiaca sedí s oporou, od 6.mesiaca bez opory. Manipuluje s predmetom, rozlišuje tóny, vníma melódiu, rytmus. Okolo 9.mesiaca sa samo posadí, s oporou sa postaví, vníma aj malé detaily a objavuje vzťahy medzi predmetmi. Hovorí prvé slovká.
V 1.roku už má chodiť s oporou, rozumieť slovám, používať známe prostriedky za nových okoľností. Dojča je v predvetovom období /používa slová, ale nespája ich do viet/. Napodobňuje a chápe význam niektorých slov. Je tu nadviazanosť na matku.

OBDOBIE BATOĽAŤA

Toto obdobie trvá od 1 roku až po 3 rok. Hlavnou činnosťou je hra. Dieťa už chodí samostatne, chôdza je ešte neistá. Keď ide zo schodov, musí sa držať, dokáže už ako 2-ročné komunikovať.
1.rok = hovorí, samo pre seba si rozpráva, samo si odpovedá, pýta sa, objavujú sa gestá, ukazuje. Dieťa už dokáže pomáhať pri obliekaní, má sa vedieť najesť lyžičkou, zaobchádzať s hrnčekom, učí sa dodržiavať osobnú čistotu.
2.rok = chápe symbolický význam slov, rozumie väcšiemu počtu slov, dokáže používať už aj vety /200-300 slov pozná/. Dieťa vie, že každá vec má svoje meno a preto sa pýta „čo je to“. Začína už slová spájať. Koncom tohto roku by sa malo samo pýtať na wc. Dieťa sa zdokonaľuje pri stolovaní. Má vedieť, že si má pred jedlom umyť ruky, čistiť si zuby, česať sa...
3.rok = používa 1.osobu /ja/, ale vývin reči je individuálny. Niekedy dieťa ešte nehovorí o sebe,často hovorí aj v 3.osobe.
Dieťa v tomto období začína objavovať všetko nové, používa známe veci v nových situáciách. Niekedy napodobňuje nejaký model. Treba dávať pozor, čo pred dieťaťom hovoríme a robíme, lebo rýchlo si všetko zapamätá. Tu fungujú všetky zložky pamäte – zapamätanie, vybavovanie, vštepovanie.
Pamät u detí je veľmi konkrétna. Sú tu prvé prejavy fantázie. Funguje tu personifikácia – dieťa oživuje neživé predmety a dáva im ľudské vlastnosti. Používa slová založené na nepodstatných vlastnostiach. Vytvára si primitívne úsudky, symbolické myslenie sa prejavuje tak, že dieťa napr. kŕmi bábiku guličkami.
Začína tvoriť súvetia, komunikuje. Má veľkú potrebu pohybu a činnosti, spoločenského kontaktu. Citová stránka – dieťa má silnú závislosť od matky. Keď je odlúčené od matky, nastáva separačná úzkosť = najprv protestuje, kričí, volá, plače, potom nastáva fáza odpútavania sa a následne sa môže pripútať k niekomu inému, kto je pri nom. Také reakcie u detí sú prirodzené. Dieťa má vtedy pozitívny vzťah k matke. Dieťa dokáže sledovať vytýčený cieľ, ale aj voliť prostriedky. Vie zvoliť aj medzi rôznymi motívmi a začína si uvedomovať svoje „ja“.
Ku koncu 3.roka nastáva obdobie vzdoru – uvedomovanie si samostatnosti. Dieťa sa hodí o zem, vymáha si niečo čo nemôže a chce to dostať. Dieťa treba ignorovať, ak si niečo vymáha a chce to za každú cenu /v obchode a podobne/.
Pri dlhom odlúčení od matky, môže dôjsť k narušeniu vzťahu. Dieťa akoby sa vracalo k nižšej úrovni návykov, čo malo predtým utvorené. Receptom býva hra, činnosť. Hra mu pomôže prekonať separáciu. Prevládajú rolové hry. Dieťa to má odpozorované, samo zohráva rolu dieťaťa a očakáva na svoje prejavy odpovede.
Niekedy, keď príde do rodiny druhé dieťa, prvé dieťa musíme pripraviť na túto situáciu. Inak dochádza k súrodeneckej žiarlivosti. Dieťa dáva svoje citové prejavy najavo. Nadväzuje vzťahy k iným deťom, ale to nie je ešte priateľstvo. Ťahajú sa o veci, berú si ich. Ale okolo 3.roku sa napríklad hrajú hry na predavačov, stavajú si stavebnice. V 3.roku hra už má charakter spolupráce, ale aj súperivosti. Obdobie batoľaťa je kľúčovým a rozhodujúcim obdobím. Dieťa si osvojuje prosociálne správanie. Učí sa niekoho poznať, odmietnuť, pomôcť... . Dieťa už poznáva, že sa môže pohybovať aj samo kde chce a už aj uteká. Niekedy už vie, čo si môže zobrať a vie, že tú činnosť mu môže prekaziť ten, kto je od neho silnejší. Uvedomuje si, čo smie a čo nie.
Pri interakcii napodobňuje najprv matku, potom otca. Sleduje otca a napodobňuje ho. Chce mu pomáhať. Rodičia by mali citlivo reagovať na potreby dieťaťa, ale tiež nesmú pozornosť prehánať. Tu sa začína rozvíjať aj sebaregulácia. Ale potrebuje ešte stále vedenie rodičov. Pozná jednoduchý životný rytmus. Dieťa si už vie predstaviť hroziace nebezpečenstvo. Dieťa začína kresliť. Niektoré vyspelejšie už dokážu pekne kresliť.

 

 

 

 

DIEŤA PREDŠKOLSKÉHO VEKU

Je to vek od 3-4 rokov do 6-7 roku. Je to obdobie, kde dominuje hra – hlavná činnosť = rolové hry,
pozerajú rozprávky, konštrukčné hry, hry s pravidlami.
Telesný vývin : vzrastá funkcia nervovej sústavy, dieťa si vie samo vystaciť – samoobsluha. Rozhoduje sa, ktorá ruka bude dominantná, pravá alebo ľavá. Sú ľudia, ktorí vedia pekne písať ľavou aj pravou rukou. Niekto robí ľavou rukou niektoré činnosti a ostatné pravou rukou. Vzrastá citlivosť analyzátorov. Pre dieťa je najdôležitejšia farba a tvar predmetov. Sú to tie predmety, ktoré najviac používa. Začína sa rozvíjať úmysel – má pozornosť, pamätá si úmyselne. Zapamätá si na základe farebnosti, podľa tvarov, polohy, vzrastá rozsah – zapamätá si viac predmetov. Keď je citovo podfarbené, zapamätá si viac. Fantázia je bohatá, myslenie je konkrétne názorné a je podmienené činnosťou dieťaťa = nastáva opytovacie obdobie – prečo?, načo? Rozvíja sa príčinné myslenie /otázky sú úžasné/ - musíme odpovedať !!!
Rastie záujem o hovorenú reč – dieťa vie básnicky, pesničky. Reč slúži k regulácii správania. Dieťa rozpráva, čo robí. Začína pomáhať doma, má vzťahy už aj v materskej škôlke, čiže vzťahy aj mimo domova. Narastá slovná zásoba, zo začiatku vie 300 – 400 slov. Koncom obdobia nastáva zásoba 3 500 – 4 000 slov a viac. Dievčatá sú zhovorčivejšie. Koncom obdobia sa treba započúvať do intonácie a výslovnosti, a ak je potrebná pomoc, tak treba íst za logopédom /poruchy reči/. Dieťa si rozvíja reč, často je to dlhý monológ, nielenže si komentuje, ale rozpráva sa napríklad s bábikou.
Intenzívny rozvoj rozumových schopností – rozvíja sa z predpojmovej úrovne do názorného myslenia. Myslenie detí je viazané na činnosť a je velmi egocentrické. Dieťa všetko poľudšťuje /bábika je živá/ - má ľudské vlastnosti.
Citový vývin : rozvíja sa sociálna aktivita dieťaťa – rozvíjajú sa vzťahy k ľuďom. Vyvíja sa sociálna kontrola a vnútorná orientácia, ktorá sa preberá od rodičov, učí sa podľa uznávaných noriem spoločnosti. Dokáže sa správať podľa príkazov a zákazov. Dieťa si osvojuje sociálne role – vzorce správania, postoj k rodičom, od malých detí zo škôlky /od pani učiteľky/.
Kontrolovanie citových prejavov – dieťa už nie je impulzívne, dokáže aj čakať, vie sa riadiť aj vlastnými inštrukciami a vraví si ich nahlas. Nepodľahne prvotnému impulzu /začína rozmýšlať nad dôsledkami/.
Sociálny vývin : ide pomaličky a závisí od množstva kontaktov. Od vzájomných vzťahov závisí citový vývin, či bude dieťa prosociálne – závisí od skúseností.

{mospagebreak}Aký je vzťah dieťaťa s rodičmi? Detská konfabulácia s pribúdajúcim vekom by mala zmiznút, inak je to porucha.
Hovorí sa, že tento vek nosí citovú krízu – dieťa je zvýšene citlivé a dochádza k striedaniu nálad, je podráždené, cítiť strach, niekedy je žiarlivé – záleží to od rodičov ako je nálada usmernená. Dieťa sa učí spoločenskému styku, utvorí si sebaponímanie, pozná svoje pohlavie, dokáže opísať psychický stav /čoho sa bojí/ a fyzické rysy /ako vyzerá/, svoje vlastníctvo /čo má rado, čo nemá rado/. Opis nebýva ešte presný.
Sebavidenie je vysoké, je závislé od aktuálnej sociálnej situácie. Niekedy vie reakcie ovládať, no nievždy. Dieťa má pocit hanby, viny. Vie si uvedomiť určitú mieru vlastného úsilia /vie porovnať, kedy sa usiluje a kedy nie/.
Vytvárajú sa základné prvky individuálneho štýlu – rozhoduje sa, či bude dieťa otvorené alebo zatvorené. Dokáže reagovať na pozitívne emócie, reaguje aj na negatívne emócie – dokáže uvádzať dôvody emocionálneho stavu človeka „braček je smutný, lebo spadol“. Hra je velmi dôležitá nielen kvôli tomu, že rozvíja sociálny vývin, ale vedie dieťa ku kooperácií. Dieťa spolupracuje, či nie a napovedá, či bude dominantné alebo podriadujúce sa.
Objavujú sa činnostné hry /konštruuje, vyrába/, používa predmety v prenesenom význame. Premieňa svet podľa fantázie. Úlohové hry – dieťa sa potrebuje hrať, byt činné. Niekedy a stáva, že dieťa sa rozpráva s hračkou – to nie je vždy dobré. Dieťa tak trpí deficitom ľudskej spoločnosti, je v spoločnosti izolované /po 6. roku by to už nemalo byť/.

Rola otca – matka bola ústrednou postavou, ale teraz je otec. Keď má syna, začlení ho do svojich plánov. Dieťa začne otca napodobňovať. Otec sa stáva autoritou. Dieťa sa začne identifikovať. Výmena názorov rodičov pred deťmi by nemala byť v žiadnom prípade. Vtedy nastáva neuróza. Deti veľmi trpia a narúša sa sociálny a citový vývin.

VSTUP DIEŤAŤA DO ŠKOLY

Každé dieťa by malo chodiť do materskej škôlky. Už vie, čo sa od neho očakáva. Dieťa sa dokáže sústrediť. Ak neobsedí v kľude ide o známky ťažšieho prispôsobovania. Znaky neprispôsobovania sú – plač, neposednosť, vyrušovanie, hyperaktívne dieťa.
Keď ide do školy skôr, môže byt neúspešné. Príprava dieťaťa doma nemá trvať dlhšie ako hodinu, no niekedy ho rodičia nútia. Vtedy a objavujú problémy – niečo ho bolí, vyhovára sa. Dieťa je niekedy nezrelé pre školu.
Po fyzickej stránke : musí byť prirodzená hmotnosť, postava, končatiny predĺžené, hlava už nepôsobí ako väcšia. Vyvíja sa jemná motorika pre písanie. Malo by nakresliť krúžky, štvorčeky, domčeky, trojuholníky, autá, ľudí /kresba by mala mať detaily – vtedy je zrelé/.

Zrelosť poznávacích procesov : treba vedieť, či dieťa či je dieťa schopne sa učiť. Vnímanie je také, že dieťa si vyberá, čomu bude venovat pozornosť. Ešte stále dominuje fantázia, ale už realistickejšie. Dieťa sa má vediet sústredit, mala by sa rozvíjať pamät, a to mechanická a logická. Malo by vedieť základné informácie /ako sa volá, kde býva, koľko má súrodencov, či sa vie pozdraviť.../.
Dieťa by malo vedieť chápať základné kategórie – čoho je viac, čoho je menej. Malo by vedieť narátať do 20 a viac. Malo by savedieť orientovať v časových pojmoch /kedy je ráno, večer, noc/, základné veci o prírode, spoločnosti, technike... . Malo by diferencovať zrakovú a zvukovú podobu, vyjadrovať sa jasne a zreteľne. Treba zistiť, či nemá chyby výslovnosti /vyslovovanie sykaviek.../.
Zrelosť po stránke citovej, motivačnej a sociálnej : malo by vediet dokonciť úlohu, malo by byť samostatné, nemala by byt veľká závislosť od rodičov. Dieťa je aktívne bez opory, vie sa samo podriaďovať, nájst si miesto u ostatných detí.
Testy školskej zrelosti : musí byť vizuálna motorická schopnosť, jemná motorika, schopnosť diferencovať, pamät, pozornosť, rozumové schopnosti, rozvoj reči.
Vývin po stránke citovej a sociálnej : dieťa musí rozlíšiť základné farby – tu sa zúčastňuje psychológ, pedagóg, niekedy logopéd, pediater. Ak dieťa nie je zrelé do školy, tak odklad môže byť iba 1 rok, ak je predpoklad, že dieťa za ten 1 rok všetko dobehne. Ak nie, dieťa ide do prípravnej triedy.

MLADŠÍ ŠKOLSKÝ VEK

Dieťa má zvládnuť tieto vývinové úlohy : vytvoriť zodpovedajúce motorické zručnosti /písanie, čítanie, počítanie.../, má si vytvoriť celkový postoj k sebe, vzťahy a postoj k rovesníkom a sociálnym skupinám. Tu sa vyvíja svedomie a morálka a dieťa si začína vytvárat systém hodnôt. Hlavnou činnosťou je učenie a nie hry. Ak sa hrajú, tak sú to hry s pravidlami. Školák je zameraný na to, čo je a ako to je. Zaujíma sa o knihy, dáva prednosť realistickým knižkám, je velmi aktívny, chce všetko preskúmať.
Telesný vývin : mení sa pomer tela a nôh, kostra je mäkká a pružná, končí sa asifikácia, rast je plynulý, dozrievajú vnútorné orgány a vplyv majú žlazy. Rastie už trvalejší chrup. Dieťa potrebuje spať 9 – 10 hodín. Zlepšuje a hrubá a jemná motorika, koordinácia.
Poznávacie procesy :
Zmyslové vnímanie = závisí od kvality podnetov, kde to dieťa žije.

Vnímanie poznáme :
• výberové – vyberá si, čo bude vnímať
Vnímanie a ustaluje okolo 8.roku. Dieťa vníma detaily. Svet dieťaťa a rozlišuje aj v priestore aj v čase. Pozornosť sa zlepšuje, je stálejšia aj koncentrácia pozornosti. Vzrastá rozsah pozornosti, dokáže ju prenášat a rozdelovať. Vzrastá aj rozsah pamäti, ale prevažuje tu ešte logická pamät. Ale je tu ešte stále názorná pamät. Vzrastá aj rýchlosť a trvácnosť zapamätania. Rozširuje sa slovná zásoba. Toto obdobie je aj obdobím, keď dieťa sa učí ako sa má učiť.
Myslenie sa začína presúvat do abstraktnej roviny. Dieťa je schopné logických operácií, ale stále sa to týka konkrétnych vecí. Dieťa si musí všetko názorne predstaviť. Okolo 11. roku dieťa už je schopné si vyvodzovat úsudky aj bez tejto názornosti. Dieťa chápe, že niečo je identické, dokáže spájať myšlienkové pochody.
Chápe príčinné vzťahy, upres%nuje pojmy a dáva veci do vzťahov. Už tu nastáva odklon od bezprostrednej skúsenosti. Už nemusí mať bezprostrednú skúsenosť. Myšlienkové operácie sa rozvíjajú. Objavujú sa pokusy vydedukovať si niečo z niečoho. Rozvíja sa písaná reč.

Citový vývin : dieťa sa začína báť konkrétnych /reálnych/ vecí. Keď sa dostane do konfliktov, rieši sa to agresiou.
Rozvíjajú sa vyššie city :
• intelektuálne – túžba
• estetické
Deti majú zmysel pre zodpovednosť. Formuje sa tu aj vzťah k práci. Objavujú sa prvé kritické výhrady /9-10 rok/. Vstupujú do vzťahu medzi sebou /skupinka chlapci a dievčatá/. Skupinky sú z jedného pohlavia.
Deti sú veľmi citlivé na spravodlivosť a na tresty. Učiteľ a rodič, ked ich trestá, má zdôvodnit začo a prečo. Dieťa svoje správanie ešte stále modeluje podľa rodičov, ale aj podľa učiteľov a spolužiakov. Odmieta rovesníkov – dieťa veľmi trpí. Ak starší súrodenec chodil do tej istej školy, mladší súrodenec je v tieni /porovnávanie – tvoj brat bol taký a taký a ty i.../ Rastie schopnosť sebaregulácie – vie potlaciť niektoré svoje city, dokáže skrývať, čo i myslí. Dieťa dokáže potlaciť výraz tváre... .

VEK PUBERTY – STARŠÍ ŠKOLSKÝ VEK

Je to obdobie dospievania. Prvými známkami pohlavného dozrievania končí sa obdobie pohlavnou
zrelosťou. / 11 - 12 rok –- 15 - 16 rok /
Rozdeľujeme :
• predpuberta / 11 – 14 r. /
• vlastná puberta / 15 - ... r. /
Charakteristika : znakom dospievania sú disproporcie, disharmónia – zrýchľuje sa telesný rast do výšky, hmotnosť, predlžujú sa končatiny. Pohlavné rodiely sú už značné. Menia a orgánové funkcie. Pohlavné žlazy začínajú svoju činnosť. Sú nešikovní, majú tvrdé pohyby. Urýchľuje sa rast orgánov tkanív, ku koncu už rast nie je taký prudký. Získavajú sa zručnosti, ktorými získavajú silu. Zlepšuje sa koordinácia, zmysel pre rovnováhu, menia a črty tváre. Znižuje sa schopnosť ovládať telo.

Psychická stránka :
Vnímanie – sa mení na analytické – rozlišuje detaily, je presnejšie, cieľavedomé, pozorovanie, predmetom pozorovania a stáva vlastná osoba.
Pamät – sa kvalitatívne mení, prevláda logické zapamätanie, vzrastá slovná pamät
Pozornosť – koncentrácia je biedna. Rastie rozsah pozornosti a schopnosť prenášať pozornosť.
Fantázia – je živá a bohatá
Reč – sa obohacuje, rastie slovná zásoba, vyjadrovanie je niekedy drsné, hlasité, strieda sa uvravenost, je schopný sa učiť už na základe logického myslenia. Rastie myslenie, dokáže symbolicky myslieť, aplikuje dosť logických operácií. Myslenie je veľmi kritické, je dosť nespokojný, robí unáhlené závery. Je kritický, hlavne ku dospelým.

Citový vývin : je uvoľnovanie od rodiny a únik od rodiny. Niektorý rodič núti dieťa samostatnosti, iný ho viaže na seba. Dieťa odmieta rodičovskú kontrolu. Má potrebu zaradiť sa k rovesníkom. Objavujú sa prvé lásky.
Na začiatku puberty sú skôr hanblivý a úzkostnejší. Neskôr je už záujem evidentný. Už sa objavujú skupiny oboch pohlaví. Sú aj sexuálne, zberatelské, konštrukcné ... záujmy. Niekedy dospievajúci nekriticky preberá vzory a niektorí používajú správanie na nižšej úrovni. Iní sa uzatvárajú do seba, iní sú otvorení. Ale konflikty vznikajú okolo toho, ŽE im dospelí zakazujú a prikazujú. Oni to neuznávajú. City sú kolísavé. V citoch je aj veľa nepokoja. Majú strach z neúspechu.
Vzťahy k rovesníkom – prevažuje utváranie skupín aj zmiešané a spájajú ich spoločné záujmy. Neskôr sa uzatvárajú intímnejšie priateľstvá a niekedy sú aj trvácne. V puberte sa rodí schopnosť hladať varianty riešenia. Zvýrazňujú sa rozdiely v rozumových schopnostiach.
Potreby – byť uznávaný, akceptovaný, komformný /prispôsobiť sa/, ale to všetko ovplyvňuje prostredie, kde žije. Objavuje sa vplyv rodičov, ale aj kamarátov. Niektorí si vyberajú zlé vzory – vandalizmus, drogy, alkohol... .
Vôľa – dokážu prekonávať prekážky, plniť povinnosti, ale treba chcieť. Objavuje a aj záujem o budúce povolanie. Voľbu povolania ovplyvňuje – niekto sa riadi podľa vlastného želania, iný je pod vplyvom
rodičov.

Je to 16, 17 rok –- 21, 22 rok. Tu už dochádza k upokojeniu, čiže už dozrieva po stránke telesnej a psychickej, ale sa zdôraznujú osobnostné rozdiely. Stavajú si ciele, vstupujú do zamestnania, zbierajú životné skúsenosti.
Dospelosť :
• vyberie si povolanie
• voľba životného partnera
• osamostatňuje sa a prechádza na sebakontrolu
• je samostatný v rozhodovaní
• nadobúda citovú rovnováhu
• dokáže objektívne riešit situácie
• dokáže riešit problémy
• myslenie je samostatné
• má utvorený svetonázor
• má životný cieľ
Ako vníma sám seba? Dokáže rozpoznať svoje možnosti a hranice. Dokáže ohodnotiť svoj vzhľad. Svet dokáže vnímať realisticky. Osobnosť sa integruje. Na seba má reálny a kritický nadhľad. Čiže mala by sa formovať aj úcta k sebe.

Telesný vývin : vzrastá výkonnosť a vytrvalosť. Dokáže ovládať sexuálny pud. Sú kultúrne záujmy, zvýrazňujú sa talenty. Má záujem o spoločenské dianie. Pri rozhodovaní je odvážnejší a rozhodnejší. Dokáže prekonávať prekážky. Usiluje sa, aby poznal sám seba. Niekedy má však problém s kompromisom.
Čiže všetko by mohlo byt dokonalé, keby... .
Formuje sa vo svetonázore. Dôležitý je životný štýl, ale stále je od štýlu dospelých odlišný. Zúčastňuje sa už spoločenského života. Osobnosť sa rozvíja.
Sociálne vzťahy : medzi dospelým sa utvára vzťah vzájomného rešpektovania. Neznáša však autoritatívnosť, iróniu, podceňovanie, hrubé zaobchádzanie... . Vzťahy k druhému pohlaviu sa prehlbujú. Vznikajú manželstvá. Sú aj partnerstvá, ktoré sú založené na priateľstve z ekonomických dôvodov.

DOSPELOSŤ

- je to najdlhšie obdobie
Delíme ho na 3 fázy :
1. skorá 20/22 – 25
2. stredná 26 – 45
3. neskorá 46 – 65
Skorá dospelosť : má schopnosť reprodukovať svoj druh. Už je tu samostatnosť a zodpovednosť. Upevnila sa identita človeka. Identifikuje sa s rolou dospelého. Má svoje ciele. Niektorí už majú založenú rodinu a deti. Väcšina pracuje.
Z psychického hladiska :
Zdokonaľuje sa analyticko – syntetická činnosť, zlepšuje sa vnímanie. Po citovej stránke je človek zrelý – rovnováha, upokojenie, umiernenosť v prejavoch. Človek sa stáva vyhranenou osobnostou.
Stredná dospelosť : objavuje sa upevňovanie identity, proces pokračuje. Je to vrchol procesu, života. Je to rovnováha medzi procesom evolúcie a involúcie.

Kríza stredného veku :
Otázky života a smrti, objavuje sa nespokojnosť v povolaní aj v rodine. Nastáva mierny úpadok fyzických a rozumových funkcií. Začínajú vypadávať vlasy, zuby, svaly slabnú, ukladá sa podkožný tuk, objavujú sa prvé vrásky.
Po fyzickej stránke :
Je stále výkonný. Pamäť mu pomaly slabne ale slovno – logická nie. U niektorých upadajú sexuálne záujmy. Ku koncu stredného obdobia dochádza k novej integrácii – deti odchádzajú z domova. Človek v dospelosti je zrelý, nezávislý. Priateľstvá sú širšie. Vie, na čo má a na čo nie.
Výkonná profesia :
Je tu motivácia hmotná, a to pomáhať ľuďom alebo realizovať svoje schopnosti v povolaní. Vo voľnom case sa zaoberá rôznymi aktivitami. Tvorivé aktivity, stereotyp – ako kto, niekto má talent, niekto dosahuje svoje ciele vo voľnom case. Aktívny alebo pasívny šport – osamote, súkromne alebo spolu. Je to obdobie nástupu realizmu.

Neskorá dospelosť : je to prechodné obdobie – bilancovanie. Človek sa obracia do seba. Klesá výkonnosť, spomaľujú sa základné funkcie. U žien nastáva klimaktérium – problémy so sexom. Svaly strácajú pružnosť, koža schne – je to individuálne. Nastáva zmena v mozgových a miechových cievach. U mužov sa zvyšuje sexuálny pud. Uvažujú reálnejšie, objektívnejšie, hlbšie – ľudia sú tolerantnejší. Skleróza – pamät sa oslabuje. Nastáva zmena v dennom režime. Niektorí brigádnicky pracujú ďalej.
Predpoklad starnutia :
Je tu strata záujmov, vyrovnaný manželský vztah. Starnutie zažína skôr a trvá dlhšie u žien ako u mužov. Treba dospieť k múdrosti.

STAROBA

Starnutie je jav podmienený činiteľmi :
• biologické
• dedičnosť
• ekologické /životné prostredie/
• sociálne prostredie
Znamená ubúdanie síl, zanikanie určitých vlastností. Človek už nie je prispôsobivý. Kompenzuje
ubúdanie síl inými činnosťami.
60 – 65 starnutie
70 – 75 staroba
Telesný vývin :

Dochádza k atrófii svalstva, spomaľuje sa látková výmena, znižuje a hmotnosť, koža stráca pružnosť a má vrásky, zmenšuje sa dĺžka kostry a kosti sú jemnejšie. Zhoršuje sa kvalita zubov, svalová hmota sa zmenšuje, zhoršuje sa činnosť srdca, pľúc, obličiek, zhoršuje sa krvný obeh, kornatejú cievy, tlak sa zvyšuje, znižuje sa činnosť zmyslových orgánov. Potrebuje častejšie oddych.

Psychické vnemy :
zhoršuje orientácia, pamät, zrak, sluch. Bežné veci zabúda. Nieco nové si tažko pamätá a to staré si uchováva. Má problém si spomenúť napríklad čo robil. Spomienky sú už niekedy skreslené /detaily si nepamätá/. Inteligencia sa znižuje. Znížená je aj schopnosť prispôsobiť sa. Je pomalší. Keď rieši problém, je poovrchnejší. Niekedy aj myslenie stráca logiku. Je kritický.

City /emócie/ :
Intenzita sa znižuje. Už ich hodnotí kľudnejšie, skôr sústreďujú pozornosť na seba. Sú zraniteľnejší, citovejší. Staroba závisí od hodnôt, ktoré uznáva. A to sa mení. Je silná potreba sebarealizácie, potreba byť užitočný a emocionálneho zakotvenia.
Zvýraznujú a osobnostné črty človeka – egoizmu. Sú podozrievavý. Je vzťahovačný, dominantný, panovačný, niekedy sa správajú ako deti. Aj starý človek potrebuje s niekym byť...
V neskoršej starobe sú zameraný iba na seba. Niekedy trpia izolovanosťou /keď stratí životného partnera/. U starých ľudí nastáva pokles tvorivosti. Zameriava sa na minulosť. Hodnotí to, čo prežil. Plány do budúcna si nerobí.

Vyrovnaná staroba :
Sú aktívni. Stále niečo robia. Majú radosť zo života a majú pružnejšie myslenie. Akceptujú to, že raz zomrú. Majú zmysel pre humor a majú záujmy. Niektorí odchádzajú do súkromia – to je stratégia závislosti. Je závislý od druhých.
Poznáme typy:
• obranný – prehnaná aktivita /pedant/
• agresívny – podozrievavý typ
• nadmerne sebakritický – niekedy dôjde aj k samovražde
Starý človek má aj nové sociálne role – rola starého rodiča, prarodiča. Sociálne zaradenie závisí od aktivity duševnej, fyzickej a od záujmov. Udržiavanie priateľských vzťahov je problém. Niekedy pomáhajú pri výchove vnúčat a pravnúčat, ale nemali by sa stavať aktívne ku výchove. Dobré je, keď sú otvorení voči všetkému. Dôležitá je schopnosť tešiť sa z nových vecí. Môžu nastať problémy psychické ako skleróza... Majú problém nájsť nejakú motiváciu. Keď je v niečom úspešný, tak to posilnuje jeho istotu.

 

{moscomment}

 

{mosgoogle center}